पुनर्जन्म (बौद्ध धर्म)

विकिपीडिया, मुक्‍त ज्ञानकोशातून

पुनर्जन्म म्हणजे एखाद्या व्यक्तीच्या मृत्यूनंतरच्या अस्तित्वाची कृती मृत्यूनंतरच्या अस्तित्वास कारणीभूत असते, ज्याला अंतहीन चक्र अर्थात संसार म्हणतात.[१][२] हे चक्र दुख:दायक, असमाधानकारक आणि वेदनादायक समजले जाते. हे चक्र मोक्ष प्राप्ती नंतर थांबते आणि मोक्ष प्राप्ती बौद्ध परंपरेतील निर्वाण आणि तृष्णा त्यागातून प्राप्त होते.[३][४] कर्म, निर्वाण आणि मोक्षासह पुनर्जन्म बौद्ध धर्मातील मूलभूत सिद्धांतांपैकी एक आहे.[१][३][५] बौद्ध धर्मातील पुनर्जन्म सिद्धांतास काहीवेळा अवस्थांतर असे म्हटले जाते, बौद्ध धर्मात पुनर्जन्म एखाद्या अन्य मनुष्याप्रमाणे होत नाही, तर गती(क्षेत्र) अथवा भावचक्राप्रमाने मानला जातो.[४] पुनर्जन्माचे सहा क्षेत्र ज्यात देव (स्वर्गीय), असुर, मानव, प्राणी), प्रेत, आणि नर्क होत.[४][६][note १] बौद्ध धर्मातील पुनर्जन्म कर्माने निर्धारित होते, कुशल कर्मातून चांगला तर अकुशल कर्मातून वाईट पुनर्जन्म होतो.[४] निर्वाण बौद्ध शिकवणीचे अंतिम ध्येय आहे, तर पारंपारिक बौद्ध पद्धतीत गुणवत्तेचे हस्तांतरण करण्यावर केंद्रित केले गेले आहे, ज्यायोगे एका चांगल्या रीतीने पुनर्जन्म मिळतो आणि वाईट क्षेत्रांत पुनर्जन्म टाळतो.[४][८][९][note २] पुनर्जन्म सिद्धांत प्राचीन काळापासून बौद्ध धर्मातील विद्वत्तापूर्ण अध्ययनाचा एक विषय आहे, विशेषतः पुनर्जन्म सिद्धान्त त्याच्या (आत्मनिर्भर, कोणताही आत्मा) सिद्धांतासह जुळवता येतो.[४][३][१०]

संदर्भ आणि नोंदी[संपादन]

  1. ^ a b Peter Harvey (2012). An Introduction to Buddhism: Teachings, History and Practices. Cambridge University Press. pp. 32–33, 38–39, 46–49. ISBN 978-0-521-85942-4.
  2. ^ Trainor 2004, पान. 58, Quote: "Buddhism shares with Hinduism the doctrine of Samsara, whereby all beings pass through an unceasing cycle of birth, death and rebirth until they find a means of liberation from the cycle. However, Buddhism differs from Hinduism in rejecting the assertion that every human being possesses a changeless soul which constitutes his or her ultimate identity, and which transmigrates from one incarnation to the next..
  3. ^ a b c Norman C. McClelland (2010). Encyclopedia of Reincarnation and Karma. McFarland. pp. 226–228. ISBN 978-0-7864-5675-8.
  4. ^ a b c d e f g Robert E. Buswell Jr.; Donald S. Lopez Jr. (2013). The Princeton Dictionary of Buddhism. Princeton University Press. pp. 708–709. ISBN 978-1-4008-4805-8.
  5. ^ Edward Craig (1998). Routledge Encyclopedia of Philosophy. Routledge. p. 402. ISBN 978-0-415-18715-2.
  6. ^ Obeyesekere, Gananath (2005). Karma and Rebirth: A Cross Cultural Study. Motilal Banarsidass. p. 127. ISBN 978-8120826090.
  7. ^ Nanamoli Bhikkhu; Bhikkhu Bodhi (2005). The Middle Length Discourses of the Buddha: A Translation of the Majjhima Nikaya. Simon Schuster. pp. 1029–1038. ISBN 978-0-86171-982-2.
  8. ^ a b William H. Swatos; Peter Kivisto (1998). Encyclopedia of Religion and Society. Rowman Altamira. p. 66. ISBN 978-0-7619-8956-1.
  9. ^ a b Ronald Wesley Neufeldt (1986). Karma and Rebirth: Post Classical Developments. State University of New York Press. pp. 123–131. ISBN 978-0-87395-990-2.
  10. ^ Wendy Doniger (1999). Merriam-Webster's Encyclopedia of World Religions. Merriam-Webster. p. 148. ISBN 978-0-87779-044-0.

वर्ग:बौद्ध धर्म
चुका उधृत करा: "note" नावाच्या गटाकरिता <ref>खूणपताका उपलब्ध आहेत, पण संबंधीत <references group="note"/> खूण मिळाली नाही.