"बंगाल" च्या विविध आवृत्यांमधील फरक

विकिपीडिया, मुक्‍त ज्ञानकोशातून
Content deleted Content added
संदर्भ जोडला
No edit summary
ओळ १३: ओळ १३:
बंगाल ग्रीक लोकांना गंगारीदाई म्हणून ओळखले गेले होते, जो सैन्य शक्तीसाठी उपयुक्त ठरला होता. ग्रीक इतिहासकारांनी हे वर्णन केले की अलेक्झांडर द ग्रेटने दक्षिण पूर्व आशियातून मागे हटले आणि गंगारिडाईच्या गठ्ठातून विरोध दर्शविला. <ref>{{स्रोत पुस्तक|url=http://archive.org/details/AncientIndiaAsDescribedByMegasthenesAndArrianByMccrindleJ.W|title=Ancient India As Described By Megasthenes And Arrian by Mccrindle, J. W|last=Mccrindle|first=J. W.|language=English}}</ref> नंतरच्या लेखकांनी बंगाल आणि रोमन इजिप्तमधील व्यापारिक दुवे नोंदविले.
बंगाल ग्रीक लोकांना गंगारीदाई म्हणून ओळखले गेले होते, जो सैन्य शक्तीसाठी उपयुक्त ठरला होता. ग्रीक इतिहासकारांनी हे वर्णन केले की अलेक्झांडर द ग्रेटने दक्षिण पूर्व आशियातून मागे हटले आणि गंगारिडाईच्या गठ्ठातून विरोध दर्शविला. <ref>{{स्रोत पुस्तक|url=http://archive.org/details/AncientIndiaAsDescribedByMegasthenesAndArrianByMccrindleJ.W|title=Ancient India As Described By Megasthenes And Arrian by Mccrindle, J. W|last=Mccrindle|first=J. W.|language=English}}</ref> नंतरच्या लेखकांनी बंगाल आणि रोमन इजिप्तमधील व्यापारिक दुवे नोंदविले.


बंगाली पाल साम्राज्य उपमहाद्वीपमधील शेवटची [[बौद्ध धर्म|बौद्ध]] साम्राज्य शक्ती <ref>{{स्रोत पुस्तक|url=https://books.google.com/books?id=Wk4_ICH_g1EC&pg=PA278|title=Ancient Indian History and Civilization|last=Sen|first=Sailendra Nath|date=1999|publisher=New Age International|isbn=9788122411980|language=en}}</ref> ७५० मध्ये स्थापन झाली. ९ व्या शतकापर्यंत उत्तर भारतीय उपमहाद्वीप प्रभावी शक्ती बनली. <ref>{{जर्नल स्रोत|date=2018-12-16|title=R. C. Majumdar|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=R._C._Majumdar&oldid=874039290|journal=Wikipedia|language=en}}</ref> <ref>{{स्रोत पुस्तक|url=https://books.google.com/books?id=Wk4_ICH_g1EC&pg=PA280|title=Ancient Indian History and Civilization|last=Sen|first=Sailendra Nath|date=1999|publisher=New Age International|isbn=9788122411980|language=en}}</ref> १२ व्या शतकात अब्बासीद खलीफाटच्या व्यापाराद्वारे इस्लामचा पाल साम्राज्य सुरू झाला. <ref>{{स्रोत पुस्तक|url=https://books.google.com/books?id=qvnjXOCjv7EC|title=Essays on Ancient India|last=Kumar|first=Raj|date=2003|publisher=Discovery Publishing House|isbn=9788171416820|language=en}}</ref> १३५२ मध्ये स्थापित इस्लामिक बंगाल सल्तनत १५७६  मध्ये मुगल साम्राज्यात विलीन झाले. मुगल बंगाल सुबा प्रांत एक प्रमुख जागतिक निर्यातक बनले.  <ref>{{स्रोत पुस्तक|url=http://http/%3A%2F%2Flink.galegroup.com%2Fapps%2Fdoc%2FCX3447600139%2FWHIC%3Fu%3Dseat24826%26sid%3DWHIC%26xid%3D6b597320|title=History of World Trade Since 1450|last=Prakash|first=Om|date=2006|publisher=Macmillan Reference USA|editor-last=McCusker|editor-first=John J.|volume=1|location=Detroit, MI|pages=237–240|language=English}}</ref> कापूस वस्त्रे, रेशीम, आणि जहाज बांधकाम. <ref>{{स्रोत पुस्तक|url=https://books.google.com/books?id=CHOrAgAAQBAJ&pg=PA174|title=Bengal Industries and the British Industrial Revolution (1757-1857)|last=Ray|first=Indrajit|date=2011-08-09|publisher=Routledge|isbn=9781136825521|language=en}}</ref>
बंगाली पाल साम्राज्य उपमहाद्वीपमधील शेवटची [[बौद्ध धर्म|बौद्ध]] साम्राज्य शक्ती <ref>{{स्रोत पुस्तक|url=https://books.google.com/books?id=Wk4_ICH_g1EC&pg=PA278|title=Ancient Indian History and Civilization|last=Sen|first=Sailendra Nath|date=1999|publisher=New Age International|isbn=9788122411980|language=en}}</ref> ७५० मध्ये स्थापन झाली. ९ व्या शतकापर्यंत उत्तर भारतीय उपमहाद्वीप प्रभावी शक्ती बनली. <ref>{{जर्नल स्रोत|date=2018-12-16|title=R. C. Majumdar|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=R._C._Majumdar&oldid=874039290|journal=Wikipedia|language=en}}</ref> <ref>{{स्रोत पुस्तक|url=https://books.google.com/books?id=Wk4_ICH_g1EC&pg=PA280|title=Ancient Indian History and Civilization|last=Sen|first=Sailendra Nath|date=1999|publisher=New Age International|isbn=9788122411980|language=en}}</ref> १२ व्या शतकात अब्बासीद खलीफाटच्या व्यापाराद्वारे इस्लामचा पाल साम्राज्य सुरू झाला. <ref>{{स्रोत पुस्तक|url=https://books.google.com/books?id=qvnjXOCjv7EC|title=Essays on Ancient India|last=Kumar|first=Raj|date=2003|publisher=Discovery Publishing House|isbn=9788171416820|language=en}}</ref> १३५२ मध्ये स्थापित इस्लामिक बंगाल सल्तनत १५७६  मध्ये मुगल साम्राज्यात विलीन झाले. मुगल बंगाल सुबा प्रांत एक प्रमुख जागतिक निर्यातक बनले.  <ref>{{स्रोत पुस्तक|url=http://http/%3A%2F%2Flink.galegroup.com%2Fapps%2Fdoc%2FCX3447600139%2FWHIC%3Fu%3Dseat24826%26sid%3DWHIC%26xid%3D6b597320|title=History of World Trade Since 1450|last=Prakash|first=Om|date=2006|publisher=Macmillan Reference USA|editor-last=McCusker|editor-first=John J.|volume=1|location=Detroit, MI|pages=237–240|language=English}}</ref> कापूस वस्त्रे, रेशीम, आणि जहाज बांधकाम. <ref>{{स्रोत पुस्तक|url=https://books.google.com/books?id=CHOrAgAAQBAJ&pg=PA174|title=Bengal Industries and the British Industrial Revolution (1757-1857)|last=Ray|first=Indrajit|date=2011-08-09|publisher=Routledge|isbn=9781136825521|language=en}}</ref>

इ.स.१७५७ मध्ये बंगाल ईस्ट इंडिया कंपनीने प्लासीच्या लढाईद्वारे बंगाल जिंकला.
{{विस्तार}}
{{विस्तार}}



१६:३०, २३ जानेवारी २०१९ ची आवृत्ती

बंगाल (बांगला: বঙ্গ बाँगॉ, বাংলা बांगला, বঙ্গদেশ बाँगॉदेश) हा ब्रिटिश भारताच्या विभाजनाआधी आताच्या पश्चिम बंगालबांगलादेश या भूभागांचा मिळून बनला होता.

भारतीय उपखंडाच्या ईशान्य भागातील बंगाल हा प्रदेश सध्या बांगलादेश व भारताच्या पश्चिम बंगाल राज्यांत विभागला गेला आहे तसेच याचे काही भाग बिहार, आसाम, त्रिपुरा आणि ओडिशा राज्यांतही आहेत. येथे मुख्यत्वे बंगाली भाषा बोलली जाते.

हा प्रदेश जगातील अतिदाट लोकवस्तीच्या प्रदेशांपैकी एक असून येथील काही भागांत प्रति चौरसकिमी ९०० व्यक्ती राहतात.

बंगाल दक्षिण आशियातील भूगर्भीय, सांस्कृतिक आणि ऐतिहासिक क्षेत्र आहे, जगातील सर्वात मोठे स्वरूप; उत्तरेकडे असलेल्या पर्वतांसह हिमालयी नेपाळ,भूटान आणि पूर्वेस बर्माच्या सीमारेषा आहे.

राजकीयदृष्ट्या, बंगाल सध्या बांग्लादेश आणि पश्चिम बंगाल (जे या क्षेत्राच्या दोन-तृतियांश क्षेत्र व्यापते),  त्रिपुरा आणि आसामच्या बराक व्हॅलीच्या (भारतीय उर्वरित एक-तृतीयांश क्षेत्रामध्ये) विभागले जाते. २०११ मध्ये, बंगालची लोकसंख्या २५० दशलक्ष होती, [१] त्यापैकी १६०  दशलक्ष लोक बांग्लादेशात राहतात आणि ९३ लाख लोक पश्चिम बंगालमध्ये राहतात. बांगलादेशात बंगाली मुसलमान बहुसंख्य आहेत आणि बंगाली हिंदू बहुसंख्य पश्चिम बंगाल आणि त्रिपुरामध्ये आहेत, बंगालच्या बाहेरील बाजूने झारखंड, बिहार आणि अंदमान निकोबार द्वीपसमूह आहेत.

डोंगरी वर्षावन समेत घनदाट जंगल, बंगालच्या उत्तरेकडील आणि पूर्वेकडील भागांना व्यापून टाकतात; समुद्रपर्यटन दक्षिणपश्चिममध्ये सुंदरबन, बंगाल वाघ जगातील सर्वात मोठे जंगल घर आहे. समुद्रकिनार्यावरील दक्षिणपूर्व भागामध्ये कोक्स बाजार, १२५ किमी (७८ मैल) अंतरावर जगातील सर्वात लांब बीच आहे. [२] या प्रदेशात मान्सूनचे वातावरण आहे, जे बंगाली कॅलेंडर सहा हंगामांमध्ये विभागते.

बंगाल ग्रीक लोकांना गंगारीदाई म्हणून ओळखले गेले होते, जो सैन्य शक्तीसाठी उपयुक्त ठरला होता. ग्रीक इतिहासकारांनी हे वर्णन केले की अलेक्झांडर द ग्रेटने दक्षिण पूर्व आशियातून मागे हटले आणि गंगारिडाईच्या गठ्ठातून विरोध दर्शविला. [३] नंतरच्या लेखकांनी बंगाल आणि रोमन इजिप्तमधील व्यापारिक दुवे नोंदविले.

बंगाली पाल साम्राज्य उपमहाद्वीपमधील शेवटची बौद्ध साम्राज्य शक्ती [४] ७५० मध्ये स्थापन झाली. ९ व्या शतकापर्यंत उत्तर भारतीय उपमहाद्वीप प्रभावी शक्ती बनली. [५] [६] १२ व्या शतकात अब्बासीद खलीफाटच्या व्यापाराद्वारे इस्लामचा पाल साम्राज्य सुरू झाला. [७] १३५२ मध्ये स्थापित इस्लामिक बंगाल सल्तनत १५७६  मध्ये मुगल साम्राज्यात विलीन झाले. मुगल बंगाल सुबा प्रांत एक प्रमुख जागतिक निर्यातक बनले.  [८] कापूस वस्त्रे, रेशीम, आणि जहाज बांधकाम. [९]

इ.स.१७५७ मध्ये बंगाल ईस्ट इंडिया कंपनीने प्लासीच्या लढाईद्वारे बंगाल जिंकला.

  1. ^ Hays, Jeffrey. factsanddetails.com (इंग्रजी भाषेत) http://factsanddetails.com/india/Minorities_Castes_and_Regions_in_India/sub7_4b/entry-4198.html. 2019-01-23 रोजी पाहिले. Missing or empty |title= (सहाय्य)
  2. ^ thingsasian.com http://thingsasian.com/story/coxs-bazar-bangladesh-worlds-longest-beach. 2019-01-23 रोजी पाहिले. Missing or empty |title= (सहाय्य)
  3. ^ Mccrindle, J. W. Ancient India As Described By Megasthenes And Arrian by Mccrindle, J. W (English भाषेत).CS1 maint: unrecognized language (link)
  4. ^ Sen, Sailendra Nath (1999). Ancient Indian History and Civilization (इंग्रजी भाषेत). New Age International. ISBN 9788122411980.
  5. ^ "R. C. Majumdar". Wikipedia (इंग्रजी भाषेत). 2018-12-16.
  6. ^ Sen, Sailendra Nath (1999). Ancient Indian History and Civilization (इंग्रजी भाषेत). New Age International. ISBN 9788122411980.
  7. ^ Kumar, Raj (2003). Essays on Ancient India (इंग्रजी भाषेत). Discovery Publishing House. ISBN 9788171416820.
  8. ^ Prakash, Om (2006). McCusker, John J. (ed.). History of World Trade Since 1450 Check |url= value (सहाय्य) (English भाषेत). 1. Detroit, MI: Macmillan Reference USA. pp. 237–240.CS1 maint: unrecognized language (link)
  9. ^ Ray, Indrajit (2011-08-09). Bengal Industries and the British Industrial Revolution (1757-1857) (इंग्रजी भाषेत). Routledge. ISBN 9781136825521.