चित्र:Chavdar Tale (tank) at Mahad (Raigad, Maharashtra). Dr. Ambedkar had led the epic struggle of the Untouchables here by symbolically drinking its water.jpg

Page contents not supported in other languages.
विकिपीडिया, मुक्‍त ज्ञानकोशातून

Chavdar_Tale_(tank)_at_Mahad_(Raigad,_Maharashtra)._Dr._Ambedkar_had_led_the_epic_struggle_of_the_Untouchables_here_by_symbolically_drinking_its_water.jpg(३४२ × ३३२ पिक्सेल, संचिकेचा आकार: ३७ कि.बा., MIME प्रकार: image/jpeg)

ही संचिका Wikimedia Commons येथील असून ती इतर प्रकल्पात वापरलेली असू शकते. तिचे तेथील संचिका वर्णन पान खाली दाखवले आहे.

सारांश

वर्णन
English: Dr. Babasaheb Ambedkar Chavdar Tale (tank) at Mahad (Raigad, Maharashtra). Dr. Ambedkar had led the epic struggle of the Untouchables here by symbolically drinking its water
दिनांक
स्रोत http://navayan.com/photo-gallery.php?name=babasaheb-ambedkar
लेखक Unknown authorUnknown author

परवाना:

Creative Commons CC-Zero This file is made available under the Creative Commons CC0 1.0 Universal Public Domain Dedication.
The person who associated a work with this deed has dedicated the work to the public domain by waiving all of their rights to the work worldwide under copyright law, including all related and neighboring rights, to the extent allowed by law. You can copy, modify, distribute and perform the work, even for commercial purposes, all without asking permission.

Public domain
ह्या निर्मिती/कृतीचे प्रताधिकार(कॉपी राईट)-कालावधी लोप पावल्यामुळे अथवा भारतीय कायद्यांच्या अधीन प्रक्रीयेने प्रताधिकार मालकाने स्वतः तसे उद्घोषित केल्यामुळे भारत देशात हि निर्मिती/कृती सार्वजनिक स्रोत(बौद्धीक संपदा) ठरते.
  • भारतीय प्रताधिकार कायदा भारतात प्रथम प्रसिद्ध निर्मितीस लागू होतो, भारता बाहेर प्रथम प्रसिद्ध झालेल्या कृती सुद्धा इतर बौद्धिक संपदा आणि एकस्व विषयक कायद्यांच्या अधीन पुर्नउपयोगापासून भारतात संरक्षित असू शकतात.
  • भारतीय प्रताधिकार कायदा ,१९५७(Chapter V कलम २५) अनुसार, अनामिक निर्मिती, छायाचित्रे, चलचित्र व तत्सम कला, ध्वनिमुद्रणे, शासकीय निर्मिती आणि खाजगी उद्योग-आस्थापना किंवा आंतरराष्ट्रीय संस्थांनी निर्माण केलेली कृती प्रथमप्रसिद्धीच्या तारखेपासून पुढे साठ वर्षांनंतर सार्वजनिक संपत्ती ठरतात, ही मोजणी ६०व्या वर्षानंतरच्या येणार्‍या नवीन calendar वर्षाच्या आरंभापर्यंत केली जाते. (उदा. 2024वर्षारंभा पासून, १ जानेवारी 1964 पूर्वी प्रसिद्ध किंवा निर्मित कृती या सार्वजनिक स्रोत (बौद्धीक संपदा) समजल्या जातात). मरणोपरांत प्रकाशित-(वर नमुद केलेल्या कृतींशिवाय इतर)-झालेल्या कृती प्रकाशन तारखे पासून ६०व्या वर्षानंतर सार्वजनिक स्रोत(बौद्धिक संपदा) म्हणून गणल्या जातात. इतर कोणत्याही प्रकारची निर्मीत कॄती निर्मात्याच्या देहांता पासून ६०व्या वर्षानंतर येणार्‍या नववर्षापासून सार्वजनिक स्रोत (बौद्धिक संपदा) बनते. कायद्यांचा मजकूर, कोर्टाचे मत/निवाडा, आणि काही विशिष्ट शासकीय अहवाल प्रकाशित झालेल्याक्षणी प्रताधिकारमुक्त असतात.

You must also include a United States public domain tag to indicate why this work is in the public domain in the United States. Note that this work might not be in the public domain in countries that do not apply the rule of the shorter term and have copyright terms longer than life of the author plus 60 years. In particular, Mexico is 100 years, Jamaica is 95 years, Colombia is 80 years, Guatemala and Samoa are 75 years, and Switzerland and the United States are 70 years.


العربيَّة | বাংলা | Deutsch | English | français | हिन्दी | italiano | 日本語 | ಕನ್ನಡ | македонски | മലയാളം | मराठी | Nederlands | português do Brasil | sicilianu | தமிழ் | ತುಳು | اردو | 繁體中文 | +/−

Captions

महाड(रायगड,महाराष्ट्र) येथिल चवदार तळे. डॉ. अंबेडकर यांनी चवदार तळ्यातील प्रतीकात्मक पाणी पिऊन अस्पृश्यांच्या संघर्षाचे नेतृत्व केले होते.

Items portrayed in this file

depicts इंग्रजी

checksum इंग्रजी

6294c7a19778e75b6dcc24e4c89ef26b7f85b711

data size इंग्रजी

३७,४२४ byte

३३२ चित्रपेशी

३४२ चित्रपेशी

संचिकेचा इतिहास

संचिकेची त्यावेळची आवृत्ती बघण्यासाठी त्या दिनांक/वेळेवर टिचकी द्या.

दिनांक/वेळछोटे चित्रआकारसदस्यप्रतिक्रीया
सद्य०३:००, ११ जुलै २०१७०३:००, ११ जुलै २०१७ आवृत्तीसाठी छोटे चित्र३४२ × ३३२ (३७ कि.बा.)Sandesh9822User created page with UploadWizard

खालील पाने या संचिकेला जोडली आहेत: